Láska k železákům

Kód: 508
€14,90
Skladom

296 strán, pevná väzba, krieda, cez 600 fotografií

Poďme sa teda opäť kochať krásou prírody. Poďme žasnúť nad nádherou železitých kremeňov, nad ich fantáziou kresieb, akú môže mať iba sama príroda…

Detailné informácie

Podrobný popis

Táto kniha je venovaná jednému veľmi zaujímavému šutru. Táto odroda „obyčajného kremeňa“ dokáže ale vytvoriť prekrásne obrazy, kresby aj hviezdice. Železitý kremeň je minerál, ktorému je venovaná celá naša kniha. Snáď najkrajší „železáci“, ako im hovoria milovníci týchto kameňov, sa nachádzajú okolo Hořovic, kde sa nachádza veľmi často spoločne s achátmi. Budeme sa venovať nielen náleziskám, ale hlavne prekrásnym farebným fotografiám, ktorých v knihe nájdete vyše 600. Zberatelia ocenia aj skúsenosti jedného z najväčších odborníkov na železité kremene Františka Janouša, ktorý ich zbiera skoro päťdesiat rokov. Jeho poklady sú nielen prekrásne leštené kamene, ale aj šutrácke príbehy z lokalít, o ktoré sa s nami v tejto knihe podelil.

 

Ukážka z knihy:
Joo, ten osud! Ten nám pripravuje ale prekvapenie! Jedného dňa som sa ako obvykle vybral na mineralogickú burzu. V Příbrami boli za socializmu uránové bane. V nich sa z času na čas našli aj veľmi vzácne minerály striebra, po ktorých prahli snáď všetci zberatelia. V Příbrami sa tiež konali mineralogické burzy a tie boli už za komunistov vyhlásené. Schádzali sa sem zberatelia aj zo západného Nemecka a burza praskala doslova vo švíkoch. Ľudí tu bolo toľko, že vyžadovalo veľa úsilia i trpezlivosti len prejsť preplnenou sálou. Tieto časy sú už ale dávno preč. Uránové bane prestali ťažiť rudu a tým sa ukončila aj možnosť čerstvých nálezov. Příbramská mineralogická burza sa postupne vyľudnila a slávne časy preplnených sál sú už dávno preč. Napriek tomu ale rád aj dnes navštevujem túto maličkú burzu, ktorá trvá iba do obeda. A toho dňa sa to stalo!

Prechádzam stoly plné minerálov a premýšľam, čo by som potreboval do svojej zbierky nakúpiť. Už sa mi ani nechcelo veriť, že by ma niečo mohlo osloviť. Za tie roky zbierania som mal doma snáď už všetko, po čom moje srdce túžilo. Zrazu sa ale môj pohľad zastavil pri jednom stole. Toho pána som poznal už zo skoršej doby a vedel aj to, že je vášnivým zberateľom železitých kremeňov. Veľa jeho šutráckych kolegov sa mu tak trochu vysmievalo, pretože železitý kremeň nepovažovali za zaujímavý a vzácny minerál. On si ale celé roky robil svoje! Jazdil po lokalitách, zbieral železité kremene, ktoré postupne rezal a sám tiež brúsil. Na jeho stole boli ale aj zaujímavé minerály z mnohých slovenských lokalít. Aj keď miloval najviac železité kremene, aj napriek tomu jazdil po ostatných náleziskách Čiech aj Slovenska. Prebytky potom ako mnoho ďalších zberateľov predával na burzách. Väčšinou sa ale takto získané peniaze len ťažko približujú k nákladom, ktoré stoja cestovanie i čas potrebný na to, aby človek našiel nejaký ten slušnejší minerál. Prezeral som si jeho stôl a môj zrak sa zastavil na neveľkom šutriu. Bol to železitý kremeň, ktorý mal nádhernú lúčovitú štruktúru a zberatelia jej hovoria „hviezdovec“. Hneď som ho kúpil za dve stovky a tento malý kamienok spustil obrovskú vlnu eufórie. Nebolo to ale hneď... Trvalo dva roky, kým tento malinký šutrík u mňa spôsobil obrovský záujem o rodinu železitých kremeňov...